Odobrovanie manželstiev osôb rovnakého pohlavia okľukou cez rozhodnutie Európskeho súdneho

Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu 5. júna 2018 vyhlásil rozsudok vo veci „Adrian Coman“, ktorým riešil otázku pobytu občana tretieho, nečlenského štátu Únie, ktorý uzavrel v Belgicku

Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu 5. júna 2018 vyhlásil rozsudok vo veci „Adrian Coman“, ktorým riešil otázku pobytu občana tretieho, nečlenského štátu Únie, ktorý uzavrel v Belgicku manželstvo s Comanom, rumunským štátnym občanom rovnakého pohlavia s tým, že obaja chcú žiť v Rumunsku. Toto rozhodnutie sa Slovenskej republiky netýka a k ničomu ju v otázke právnych dôsledkoch neviaže. Ústava Slovenskej republiky v článku 1 ods. 1 výslovne stanovuje, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. V čl. 41 ods. 1 považuje manželstvo za jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých. Subjektom medzinárodného práva je najmä štát. Charakteristickou črtou štátu ako subjektu medzinárodného práva je jeho medzinárodná spôsobilosť na práva a povinnosti, spôsobilosť na právne úkony a na normatívnu činnosť. Štát je suverénny, teda je nezávislou najvyššou organizovanou mocou nad určitým územím a jeho obyvateľstvom. V právnom slova zmysle nad štátom už nie je žiaden iný subjekt, ktorý by mal nad ním zákonodarnú alebo donucovaniu moc. Preto sú štáty ako subjekty medzinárodného práva navzájom v rovnoprávnom postavení. Môžu si sami z vlastnej vôle vytvárať normy obsahujúce práva a povinnosti, ktorých plnenie sami medzi sebou garantujú a vynucujú. Znakmi suverénneho štátu sú najmä štátna moc vykonávaná prostredníctvom štátnych orgánov, suverenita – zvrchovanosť vnútorná a vonkajšia, územná organizácia obyvateľstva a štátne občianstvo. Významná v tejto súvislosti je najmä vonkajšia suverenita, čo znamená, že štát nie je podrobený vôli a záujmom iného štátu alebo vôli medzištátnych združení. Suverenita je neoddeliteľným znakom štátu a podmienkou jeho úplnej medzinárodnej právnej subjektivity. Strata suverenity štátu je obrovskou zmenou pre daný štát a jeho občanov. Na akúkoľvek zmenu týkajúcu sa suverenity štátnej moci je potrebný oproti súčasnému právnemu stavu nový mandát – splnomocnenie od občanov štátu alebo splnomocnenie vyplývajúce z ústavy štátu. Môžeme teda povedať, že ak by vláda Slovenskej republiky odovzdala svoju štátnu suverenitu iným subjektom medzinárodného práva, zrušila by tým vlastný štát v medzinárodno-právnom zmysle. Európska únia je medzinárodnou organizáciou, nie je štátom a disponuje iba takým stupňom suverenity, aký na ňu preniesli suverénne členské štáty v záujme dosahovania lepších výsledkov a dosahovania cieľov EÚ ich spoločným postupom v niektorých oblastiach. Medzinárodná organizácia nemá plnú právnu subjektivitu ako má štát najmä preto, že práva prenesené zo štátov na medzinárodnú organizáciu neboli vytvorené z vlastnej vôle medzinárodnej organizácie, ale z vôle suverénnych štátov. Takéto práva sú potom uvedené v zakladajúcej zmluve medzinárodnej organizácie. Súčasne sú takéto práva na rozdiel od práv suverénnych štátov aj obmedzené. Zmluvy EÚ predstavujú záväzné dohody medzi členskými štátmi Únie. Ustanovujú ciele EÚ, pravidlá fungovania jej inštitúcií, postup prijímania rozhodnutí a vzťahy medzi Úniou a jej členskými štátmi. Všetky činnosti EÚ majú svoj základ v zmluvách. Ich znenia sa menia s cieľom zefektívniť a sprehľadniť fungovanie únie, zohľadniť vstup nových krajín alebo pridať nové oblasti spolupráce. V súčasnosti platné zmluvy sú Zmluva o Európskej únii, Zmluva o fungovaní Európskej únie, Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, Charta základných práv Európskej únie a tzv. Lisabonská zmluva (2007), ktorou sa dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.