UPOZORNENIE

Šírenie lží o Štefanovi Harabinovi môže mať trestnoprávne následky.

Najčastejšie mediálne lži

Jeden z najväčších odborníkov na právo v Slovenskej republike je roky programovo očierňovaní médiami tzv. hlavného prúdu, napriek tomu, či skôr práve preto, že je principiálny a ako najvyššieho šéfa uznáva jedine zákon.  Nasledujúce riadky uvádzajú na pravú mieru najčastejšie mediálne lži o JUDr. Štefanovi Harabinovi, ktoré mainstream pravidelne programovo publikuje.

Lož:

Harabin telefonoval so Sadikim

Pravda:

Štefan Harabin sa s Bakim Sadikim nepozná a nikdy spolu netelefonovali. Údajný prepis telefonického rozhovoru priniesol do NR SR Daniel Lipšic.

Po požiadaní švajčiarskych orgánov o vydanie Sadikiho na stíhanie, mu bolo expresne udelené slovenské štátne občianstvo, a to práve v čase, keď bol ministrom spravodlivosti ten istý Daniel Lipšic a ministrom vnútra Ivan Šimko, ktorí tak Sadikiho zachránili pred vydaním. Neskôr bol pre inú trestnú činnosť odsúdený na 22 rokov a rozsudok mu potvrdil Najvyšší súd SR, ktorému v tom čase predsedal práve Štefan Harabin.

Hoci generálny prokurátor Dobroslav Trnka pre médiá potvrdil pravosť údajnej nahrávky, neskôr sa v súkromí Harabinovi ospravedlnil. Štefan Harabin zažaloval Generálnu prokuratúru SR a žiadal predložiť odpočúvací spis s nahrávkou, z ktorej mal byť prepis vyhotovený. Zástupca generálnej prokuratúry tvrdil, že takýto odpočúvací spis ani nahrávka neexistujú, preto ich nemôže predložiť, a generálna prokuratúra bola súdom právoplatne zaviazaná Štefanovi Harabinovi zaplatiť odškodné vo výške 150-tisíc eur. Harabin žiadal v NR SR, aby parlament zbavil Lipšica poslaneckej imunity a vydal ho na trestnoprávne konanie. Strana Smer-SD však Lipšica podržala.

Lož:

Harabin nepustil kontrolu na Najvyšší súd SR

Pravda:

Médiá roky zavádzali, že Štefan Harabin svojvoľne odmietal finančné kontroly na Najvyššom súde SR. Harabin však vyhral v tejto spojitosti päť súdnych sporov s Miklošovým ministerstvom financií a Žitňanskej ministerstvom spravodlivosti. Na najvyšších súdoch európskych krajín bol Harabin dávaný za vzor, že kontrolu súdov nemôže vykonávať ministerstvo financií, ale iba Najvyšší kontrolný úrad, a oni postupujú rovnako a takéto kontroly exekutívou neumožňujú.

Štefan Harabin pozval na Najvyšší súd SR kontrolu z Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorý nezistil ani jeden zmiznutý cent, práve naopak konštatoval hospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami. Napriek tomu boli voči sudcovi Harabinovi otvorené tri disciplinárne konania. Úspešne zavŕšené bolo len jedno, s výsledkom strhávania 70% z platu celý rok. Pre zaujatosť podal Štefan Harabin podnet na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. Súd mu dal za pravdu a konanie voči nemu označil za nezákonné. Výbor Rady Európy pre realizáciu rozsudkov prikázal vrátiť Harabinovi neprávom zadržanú mzdu, v prípade nedodržania rozhodnutia pohrozil vylúčením Slovenska z Rady Európy.

Lož:

Harabin si udelil odmeny

Pravda:

Štefan Harabin poberal príplatok, rovnako ako ďalších 20 sudcov trestného kolégia Najvyššieho súdu SR a 16 sudcov Špeciálneho súdu, ktorý schválili na návrh Daniela Lipšica poslanci NR SR aj za pomoci strany SMER-SD. V rokoch 2009 a 2010 bol tento príplatok ešte vo výške 6-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve a až následne bol, práve na základe podania Štefana Harabina na Ústavný súd SR, znížený na dvojnásobok. V roku 2010 udelila Harabinovi odmeny ministerka spravodlivosti Viera Petríková na návrh súčasnej predsedníčky Najvyššieho súdu SR Daniely Švecovej.

V čase, keď bol Štefan Harabin predsedom Najvyššieho súdu SR, bol za rovnaký plat zároveň i predsedom Súdnej rady, pravidelne pojednával a dva roky vykonával aj funkciu podpredsedu. V súčasnosti vykonávajú tieto funkcie dve sudkyne s dvoma platmi, ani jedna z nich nepojednáva, a vo funkcii je už i podpredsedníčka.

Lož:

Harabinov syn použil služobné auto

Pravda:

Kauzu vyfabrikovali bulvárne médiá. Služobné auto však neslúži striktne len tomu, komu je pridelené, ale môže ho používať aj člen rodiny. Rovnako ako služobný byt. Pokiaľ sa človek, ktorému bol služobný byt pridelený, práve v byte nenachádza, neznamená to, že zvyšok rodiny má čakať na chodbe, kým sa držiteľ služobného bytu nevráti.

V prípade občasného využívania služobného auta rodinou ministra nebol porušovaný zákon, lebo auto mal funkčne pridelené s možnosťou využívania aj na osobné účely. Štefan Harabin šetril prostriedky štátu, keďže v prípadoch že chcel ísť niekam súkromné musela s ním ísť aj pridelená ochranka. Rodina využívala občas služobné auto aj bez jeho prítomnosti v ňom. V prípade, že by bol aj on osobne prítomný, služobné auto by muselo nasledovať ďalšie, s pridelenou ochrankou. Len pre úplné dokreslenie, Štefan Harabin mal v tom čase pridelené auto asi 10 rokov staré s približne 300 tisíc najazdenými kilometrami. Neviem, či ešte niekto iný mal služobné auto s podobnými parametrami.

Aj výbor pre nezlučiteľnosť funkcii zastavil konanie proti Š. Harabinovi s tým, že sa neporušil zákon.

Lož:

Harabin prepustil Lališa na slobodu

Pravda:

Štefan Harabin a jeho senát neprepustil Róberta Lališa na slobodu, ale pridelil spis na konanie záložnému senátu v Banskej Bystrici po tom, čo Lališ oprávnene namietal zaujatosť sudcov senátu Špecializovaného trestného súdu, ktorí už v inej kauze po dohode o vine a treste prezumovali jeho vinu. Nielen Lališ, ale aj stonásobný vrah má právo na zákonný súd a zákonných sudcov. Inak štát platí ťažké peniaze dotknutým osobám.

Lož:

Štrasburský súd rozhodol v prospech Harabinovho kritika

Pravda:

Informácia mala vyvolať dojem, že Štefan Harabin prehral nejaký spor na ESĽP. V skutočnosti však „Harabinov kritik“, sudca Peter Paluda, podal žalobu, že mu všeobecné súdy na základe prijatej právnej úpravy z dielne Lipšic ‒ Žitňanská, neumožnili preskúmať rozhodnutie súdnej rady. Štrasburský súd rozhodol, že právna úprava prijatá Luciou Žitňanskou a Danielom Lipšicom nie je v súlade s európskym dohovorom. Takže áno, sudca Paluda v Štrasburgu skutočne uspel, ale proti právnej úprave Žitňanskej a Lipšica.
Navyše, sudca Peter Paluda na Najvyššom súde kradol peniaze formou duplicitného vyplácania diét, čo zistila ešte kontrola ministerstva spravodlivosti pod vedením Jána Čarnogurského.

Lož:

Za Harabina sa zhoršil stav justície

Pravda:

Pri nástupe JUDr. Štefana Harabina na ministerstvo spravodlivosti trvalo civilné súdne konanie v priemere 28 mesiacov. Harabin navýšil počet sudcov o 150, posilnil postavenie predsedov súdov a chodil osobne na kontroly náhodne vybraných pojednávaní. Súdne konanie sa počas jeho pôsobenia vo funkcii ministra skrátilo z 28 na 11 mesiacov, čo skonštatovala aj Rada ministrov spravodlivosti Rady Európy vo februári 2011. Nástupom Lucie Žitňanskej v roku 2010 a Tomáša Boreca v roku 2012 sa civilné konanie natiahlo už na viac ako 30 mesiacov.

Pri odchode Štefana Harabina z postu predsedu Najvyššieho súdu SR v roku 2014 nebol evidovaný ani jeden spis starší ako jeden rok. Tri roky po jeho odchode sú na Najvyššom súde už stovky spisov starších ako rok a desiatky starších ako tri roky.

Lož:

Harabin za socializmu odsúdil kňaza

Pravda:

Senát, ktorému predsedal Štefan Harabin, pána Bystríka Janíka spod obžaloby oslobodil v plnom rozsahu, keďže v spise sa nachádzali podklady, ktoré tam nemali čo hľadať, a hlavná svedkyňa obžaloby bola vo svojich výpovediach nedôveryhodná. Prokurátor sa odvolal a nadriadený odvolací súd vyslovil právny názor, že pána Bystríka Janíka treba odsúdiť, pretože je vinný z podvodu. Harabinov senát tak bol viazaný právnym názorom nadriadeného súdu. To znamená, že už nemohol rozhodnúť inak, ako rozhodol nadriadený odvolací súd.

Rovnaký princíp platí aj dnes, v demokratickej justícii, inak by sa občan nedovolal spravodlivosti, keby pre prvostupňový súd neplatil názor odvolacieho súdu. Ak senát nechce porušiť platné zákony upravujúce súdny proces, musí sa riadiť podľa záväzného právneho názoru vyššieho súdu.

Článok s obvineniami, že Harabin za socializmu odsúdil kňaza priniesla v denníku SME novinárka Monika Tódová. Po podaní civilnej žaloby musel denník SME zaplatiť zo svojho rozpočtu za nepravdivé tvrdenia v článku satisfakciu milión slovenských korún a trovy konania.

Lož:

Harabin prepustil neonacistu a neuznal rasový motív

Pravda:

Z krčmovej bitky medzi Slovákom a Francúzom čiernej pleti sa Špecializovaný trestný súd snažil vyrobiť rasovo motivovaný trestný čin. Dôkazom mala byť skutočnosť, že Slovák dal lajk na facebookovej stránke Slovenského hnutia obrody, ktoré je podľa Wikipédie, kam môže prispievať každý a informácie preto nie sú relevantné, hnutie sympatizujúce s fašizmom.

Lož:

Harabin nezákonne rozhodol o inšpekcii

Pravda:

Inšpekciu ministerstva vnútra vyňal Robert Kaliňák nariadením z Policajného zboru a inštitucionalizoval ju na Ministerstve vnútra SR v rozpore s Trestným poriadkom, zákonom o Policajnom zbore a kompetenčným zákonom. Senát Štefana Harabina rozhodol, že takto vyňatá inšpekcia je nezákonná. Kaliňák rozsudok nerešpektoval a dosiahol, že iný senát, ktorému predsedal sudca Juraj Kliment, vydal opačné stanovisko. Za zmienku stojí, že predseda tohto súdu  jazdil opitý, za čo nebol, zrejme vďaka Robertovi Kaliňákovi, stíhaný.

Existujú právoplatné a procesne nezrušiteľné rozhodnutia päťčlenných senátov Najvyššieho súdu SR, v ktorých mal Štefan Harabin iba jeden hlas, ktoré tvrdia, že policajná inšpekcia na ministerstve vnútra je nezákonná,  teda Robert Fico, Robert Kaliňák, Lucia Žitňanská a Jaromír Čižnár ich hrubo porušujú, hoci sú aj pre nich právne záväzné.

Lož:

Harabin sprísnil tresty za popieranie holokaustu

Pravda:

Štefan Harabin skutočne predložil do vlády návrh novely Trestného zákona na mierne zvýšenie trestnej sadzby v tejto veci. Dôvodom bolo, aby popri miernom zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby za popieranie holokaustu prešlo i hlasovanie o zavedení trestnej zodpovednosti nielen za popieranie holokaustu židov, ale aj popieranie genocídy Arménov.
USA tiež uznali genocídu Arménov v Kongrese, ale do trestného zákonodarstva ju nedali a nechceli ani, aby to bolo v európskom zákonodarstve z obavy zhoršenia vzťahov s Tureckom. Slovenská republika sa však vďaka Harabinovej novele stala prvou krajinou v Európskej únii, ktorá si genocídu Arménov dala do Trestného zákona. Za tento počin dostal Štefan Harabin najvyššie štátne vyznamenanie od arménskeho prezidenta Serža Sarkisjana.

Lož:

Harabin oslobodil Šajgala za vraždu Kubašiaka

Pravda:

Senát Štefana Harabina rozhodoval o odvolaní v kauze, v ktorej bol Igor Šajgal obžalovaný za objednávku lúpeže dokumentov. Nerozhodoval vo veci vraždy Jána Kubašiaka, ako to prezentovali médiá, za jeho vraždu už bol odsúdený Róbert Petluš na 25 rokov, bez účasti Igora Šajgala. Navyše Harabinov senát neoslobodil Šajgala, ale vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.